LAMPA
Sedím pri počítači a tá lampa ktorá mi osvetľuje klávesnicu sa na mňa tak divne pozerá. Klipká očami. Už dávno všetci išli spať, skoro všetci, už utíchli aj moje výčitky svedomia, už sme tu len mi dvaja. Ja a tá lampa. A smeje sa mi, ona si nedá pokoja, lebo vie že... pozná ma, ako keby ma už dlho sledovala, vnášala temné svetlo do mojich úvah, zahlcovala moje myšlienky, ovplyvňovala ich. Vždy keď sa jej dotknem, alebo pomyslím na niečo čo sa jej nepáči, bliká. Bliká ako neón v nejakej zapadnutej časti veľkomesta o pol tretej ráno pod ktorým kľudne a bezmyšlienkovito prechádzajú zdrogované exkrementy ľudskej existencie. Zhasla.... Možno už je čas ísť spať... Ale ja ju radšej odpojím z elektriny a pokúsim sa sám seba presvedčiť že zhasla lebo som to chcel. A potme zostávam len sám so sebou, už spia všetci, zase raz som si dokázal že vydržím hore najdlhšie, môžem ísť aj ja.
toto napísal jeden veľmi talentovaný chalan (16), klobúk dole